Bez energeticky udržateľných budov nezvládneme klimatickú zmenu

Bez energeticky udržateľných budov nezvládneme klimatickú zmenu

Slovensko sa spolu s ostatnými krajinami EÚ zaviazalo znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 % a v decembri sa má rozhodnúť, či sa tento cieľ zvýši na 55 %, ako navrhuje Európska komisia. Tá v polovici októbra predstavila iniciatívu Renovation Wave, ktorá podčiarkuje význam budov pre znižovaní emisií skleníkových plynov. Aj Slovensko považuje budovy za kľúčovú súčasť klimatickej politiky a v rámci plánu na využitie Fondu obnovy a odolnosti navrhuje investovať do obnovy 1000 verejných budov a 24000 domov do roku 2026. Sme pripravení zvládnuť tieto výzvy?

 

Budovy hrajú v boji s klimatickými zmenami kľúčovú úlohu. Upozornili na to odborníci, ku ktorým sa počas virtuálnej tlačovej besedy pripojili zástupcovia stavebného sektora, aj predstavitelia komunálnej, slovenskej i európskej politiky. Tlačovú besedu spojenú s odbornou diskusiou zorganizovalo občianske združenie Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC). „Našim cieľom je spájať významných stakeholderov témy udržateľnej výstavby v medzisektorovej diskusii,“ uviedla výkonná riaditeľka SKGBC, Hana Ovesná. „Systémové riešenia a spolupráce s cieľom zabezpečenia dostupnosti zdravého, zeleného bývania, považujeme za urgentnú potrebu tak v kontexte riešenia klimatických zmien, ako aj podpory zdravia ľudí na Slovensku.“ V interiéroch trávime bežne až 80% denného času – toto číslo v súvislosti s pandémiou koronavírusu ešte významne narástlo.

 

Vzorový open-source projekt renovácie

Na Slovensku je postavených takmer 1 milión rodinných domov, ale iba tretina z nich prešla renováciou, uviedla Dagmar Plevačová, generálna riaditeľka VELUX Slovensko. Za jednu z hlavných bariér považuje nízku mieru informovanosti a dostupnosti riešení pre širokú verejnosť. Predstavila príklad vzorového domu v Šali zo 70. rokov minulého storočia, ktorý prešiel kompletnou rekonštrukciou. Rodine, ktorá v ňom žije, priniesol spolu so zdravým vnútorným prostredím energetickú úsporu vo výške 80%. Vzorový projekt je nastavený ako open-source a spoločnost VELUX ho ponúka zdarma ako inšpiráciu a podklad pre ďalšie personalizované riešenia, spolu s predstavením nákladov a prínosov.

 

Optika samospráv

Pri téme úlohy budov v boji s klimatickými zmenami je veľmi dôležité sústrediť sa aj na samosprávy. „Každá zodpovedná samospráva sa zamýšľa nad tým, ako znížiť emisie skleníkových plynov a pripraviť prostredie na dopady zmeny klímy,“ hovorí Zuzana Hudeková, projektová expertka v oblasti zelenej infraštruktúry. Z praxe v rámci práci na projekte „DELIVER“ mestskej časti Bratislava – Karlova Ves uvádza príklad, že 68% uhlíkovej stopy na danom území tvoria energie spojené s budovami. V snahe zhodnotiť, v akom stave sú panelové domy na území mestskej časti, tieto rozdelili do 4 kategórií a následne spracovali štúdiu jedného už obnoveného panelového domu a jedného nezatepleného. Výsledný vypočítaný potenciál, ak by sa pristúpilo ku komplexnej obnove panelových domov, predstavuje ušetrenie 16tis ton CO2 ročne. Potenciál na znižovanie uhlíkovej stopy je teda obrovský. Z pohľadu samosprávy však vníma ako bariéru náročný prístup k dátam na lokálnej úrovni a nedostatočnú metodickú podporu, s čím súvisí následné sťažené plánovanie.

Veľkým spojencom v boji proti klimatickým zmenám je samotná príroda. Roman Macko, konateľ LIKO-S, pripomenul, že efektívnou možnosťou ovplyvňovania klimatických zmien je „pustiť prírodu k sebe“ – formou osadenia zelených striech na nákupné centrá a veľké výrobné haly, kombinácia parkovacích a zelených plôch na veľkých parkoviskách a podobne. Tieto jednoduché riešenia pritiahnu včely, hmyz, dážď a príroda získa priestor zapojiť sa do boja s klimatickými zmenami.

 

Medzirezortná spolupráca ako nevyhnutný predpoklad efektívnych zmien

Špeciálnym hosťom tlačovej besedy bol minister životného prostredia, Ján Budaj, ktorý v rámci odbornej panelovej diskusie odpovedal na novinárske otázky. Od plánovanej Rady vlády pre zelenú dohodu, ktorá vzniká na základe jeho návrhu a ktorej by mal predsedať, očakáva vznik funkčných kooperačných modelov medzi jednotlivými zapojenými ministerstvami a následné systémové dohody pretavené do praxe. Konkrétnym príkladom inovácie bude nastavenie hĺbkového screeningového modelu dostupného pre všetkých záujemcov o renováciu. „Keď si napríklad občan požiada o príspevok na výmenu okien, mali by sme byť schopní ponúknuť mu celý komplexný balík zelenej obnovy – riešení na zateplenie, cirkulárne odpadové hospodárstvo, zachytávanie vody, využívanie alternatívnych zdrojov energie a ďalších. Nebudeme teda riešiť len bezprostredný problém, ale ponúkneme komplexné a perspektívne riešenia.“

Minister zároveň uviedol, že vníma význam diskusie s nezávislými expertmi aj výrobcami stavebných materiálov a stavebnými firmami. Zástupcovia jednotlivých rezortov by mali mať podľa neho dostatočné podklady k celému cyklu materiálu – od jeho použitia, cez prínosy, uhlíkovú stopy, až po plán na uskladnenie, či likvidáciu ako odpadu. Vláde chce predložiť dotačný program na odstraňovanie azbestu zo striech a poukázal, že v súčasnosti môže človek, ktorý je povinný odstrániť toxický materiál zo striech, zaplatiť až 5000 eur na jeho odstránenie a uloženie.

Potrebu nadrezortného prístupu vníma aj Martin Hojsík, enviroexpert a člen Európskeho parlamentu. Je podľa neho kľúčom k zníženiu byrokracie, jednoduchšiemu zavádzaniu zmien a komplexnému vnímaniu projektov obnovy. Upozorňuje, že je nevyhnutné zaviesť princíp „energetická efektívnosť prvá“. „Zvyšovanie energetickej efektivity (nielen) budov má byť prvým krokom, ktorý nám pomôže pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Budovy sú z pohľadu ekológie a energetickej sebestačnosti, ale aj v kontexte tvorby pracovných miest, tzv. green jobs, a celkovej krásy nášho životného priestoru, kľúčové,“ uviedol. Dodal, že aktuálne máme veľkú príležitosť využiť možné dotačné schémy a financie na zmenu Slovenska k lepšiemu.

 

Green jobs a synergia politiky a firemného sektora

Tému green jobs doplnil aj Tomáš Sepp, člen pracovnej skupiny Európskej asociácie pre zatepľovacie systémy a marketingový riaditeľ, Baumit: „Ak chceme do roka 2030 dosiahnuť ambiciózne nastavené ciele v kontexte cesty k uhlíkovej neutralite, je potrebné hĺbkovo obnoviť 35 miliónov budov a aktuálne tempo musíme viac ako zdvojnásobiť.“ Tento údaj predstavuje priemer pre členské krajiny EÚ. „Doterajšia miera obnovy predstavuje 1% bytového fondu. Rádovo 90% aktuálne stojacich budov bude stáť aj v roku 2050 – energetická sanácia je preto priamo v srdci projektu Renovation Wave.“ Dopĺňa, že tieto opatrenia majú vplyv aj na reštartovanie lokálnych ekonomík. Odhadom bude potrebné vytvoriť až do 160 tisíc pracovných miest ročne, pričom sa to bude týkať najmä stredných a malých podnikov. „Bez spojenia biznisu a politiky sa tieto ciele vedúce k uhlíkovej neutralite nepodarí naplniť,“ uzavrel.

 

Cestou každej firmy, ktorá chce aktívne prispievať k znižovaniu uhlíkovej stopy, by mala byť synergia vo využívaní vysokokvalitných a efektívnych produktov a postupov v spojení s osobným príkladom,“ myslí si Tomáš Guniš, projektovo architektonický špecialista zo spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., ktorá sa v hodnotení firiem v kontexte dlhodobej udržateľnosti a zodpovednosti, publikovanom Wall Street Journal v októbri 2020, umiestnila na 20. mieste spomedzi viac ako 5 500 firiem. Uviedol, že spoločnosť je pripravená pomáhať s aplikáciou schém obnovy do praxe a chce prispieť k tomu, aby sa pri verejnom obstarávaní bral do úvahy okrem investičného rámca aj celkový životný cyklus budovy spojený s užívaním a rekonštrukciou.

Aktuálne máme na stole historicky najväčšie prostriedky na systémové zmeny,“ konštatoval Peter Robl, člen predstavenstva SKGBC a predseda správnej rady platformy Budovy pre budúcnosť. Pozitívne hodnotí kroky smerujúce k vytvoreniu Rady vlády pre zelenú dohodu a k prepojeniu s nezávislými odborníkmi a stavebným sektorom. Kľúčové bude podľa neho poskytovať ľuďom asistenciu pri zelenej renovácii, podporovať pilotné projekty a inovatívne nápady a poskytovať možnosti podpory nielen realizácie, ale aj podrobnej prípravy projektov, aby boli vhodne pripravené na predloženie do dotačnej schémy.

Slovenská rada pre zelené budovy bude naďalej iniciovať medzisektorové diskusie a spolupráce, doplnil Pavol Kukura, predseda predstavenstva SKGBC. „Tento rok naše aktivity spája heslo #RiešimKlimatickúZmenu. V súčasnosti je viac než kedykoľvek predtým potrebné spájať sa a nachádzať spoločné riešenia na znižovanie dopadov klimatickej zmeny a prevenciu ďalšieho prehlbovania tejto envirokrízy.“

Minister Budaj na záver pripojil výzvu mladej generácii, ktorú vníma ako spojencov v boji proti chronickým chorobám štátneho mechanizmu. Dodal, že „Bez zmeny budov klimatickú krízu nezvládneme. Budovy sú našim lokálnym životným prostredím a zároveň spoluvytvárajú globálne životné prostredie – novinkou je, že o tom začíname hovoriť na úrovni vlády, aj na pôde EÚ. Potrebujeme vytvoriť pochopenie medzi občanmi, že aj jednotlivé fázy obnovy sú súčasťou celku a aj naše malé dejiny, keď si zrenovujeme dom, či vysadíme stromy a budeme zachytávať vodu, tvoria globálny príbeh. Renovácia budov a ich obnova je v tomto úsilí ústredným bodom.“