NAVÝŠENIE ROČNÝCH VÝDAVKOV POMÔŽE K RÝCHLEJŠIEMU TEMPU OBNOVY BUDOV NA SLOVENSKU

Bratislava, 12. februára 2021 – Plán obnovy má členským štátom EÚ pomôcť, aby sa čo najrýchlejšie dostali z krízy, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu. Z rozpočtu 5,8 miliardy eur bude Slovensko financovať reformy a inovačné investície. Medzi prioritné témy rezortu dopravy, ktoré predstavil minister Andrej Doležal, patrí aj obnova budov s cieľom zvyšovania energetickej efektívnosti.

 

Očakáva sa, že sa priemerné ročné výdavky na obnovu budov navýšia na 1,1 až 1,2 miliardy eur. Podľa analytika Richarda Paksiho z platformy Budovy pre budúcnosť tento údaj nehovorí o záväznom navýšení ročných výdavkov, ale o identifikovanej investičnej potrebe, ktorá je nutná na to, aby sme dokázali splniť míľniky, ktoré sme si v Dlhodobej stratégii obnovy budov predsavzali. „Nové zdroje, ktoré budú prichádzať na Slovensko a iné verejné výdavky by preto mali reflektovať túto potrebu v snahe zabezpečiť nutné navýšenie investícií do obnovy budov,“ uviedol analytik, podľa ktoré patrí obnova budov medzi kľúčové opatrenia pre dosiahnutie klimatických cieľov, ku ktorým sme sa prihlásili. „Hovorí to nielen Európska komisia, ale taktiež viacero slovenských strategických dokumentov. Dlhodobá stratégia obnovy budov stanovila jasnú trajektóriu, ktorá popisuje to, akým spôsobom má sektor budov prispieť k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality,“ poznamenal Paksi.

 

Ako vysvetlil Marek Kremeň, člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC), emisie sú komplexnou záležitosťou a objektívne by ich analýza mala zahŕňať celý životný cyklus stavby. „Rozdeľujú sa na zabudovaný uhlík v stavebných materiáloch, transport materiálu a odpadu pri výstavbe, emisie zabudované pri výrobe technológií, prevádzkové emisie a uhlík pri demolácii stavby. Pri významných rekonštrukciách zohráva veľkú úlohu ponechanie pôvodného skeletu, čím sa veľká časť emisií ‘ušetrí’. Pri predpoklade splnenia prísnych kritérií pre splnenie energetickej triedy A0 je pri správnej prevádzke výrazne znížená aj spotreba energie a tým pádom aj produkcia emisií,“ objasnil Kremeň.

 

Energetická hospodárnosť i kvalita vnútorného prostredia

Navýšenie ročných výdavkov podľa Paksiho určite pomôže k vyššiemu tempu obnovy budov na Slovensku. „Veľký potenciál môže byť v európskom fonde obnovy, z ktorého chce vláda financovať taktiež obnovu verejných budov a rodinných domov. Kľúčom k vyššiemu podielu obnovených budov je však zabezpečenie podpory pri príprave projektov a dostatočnej technickej pomoci v tejto fáze,“ objasnil analytik.

 

Podľa Petra Robla zo spoločnosti Knauf Insulation je veľmi dôležité, aby podpora na obnovu a výstavbu budov z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti motivovala ku skutočnej kvalite na úrovni 21. storočia. Výsledkom má byť budova s vysokou mierou energetickej hospodárnosti, ale zároveň s vysokou mierou kvality vnútorného prostredia. „To zahŕňa tepelný komfort, kvalitu vzduchu, akustickú pohodu, svetelný a vizuálny aspekt. Okrem tradičného zateplenia a výmeny okien by sa preto štandardom mali stať mechanické vetranie s rekuperáciou tepla, opatrenia na lepšie využitie denného svetla alebo zvýšenie kvality umelého osvetlenia. Musíme tiež brať do úvahy fakt, že obnovené a novo postavené budovy budú fungovať v nových klimatických podmienkach,“ upozornil Robl. Zelené strechy, vonkajšie tienenie, využívanie dažďovej a odpadovej vody sú len niektoré opatrenia potrebné na adaptáciu budovy a jej ochranu pred prehrievaním. Napokon, z dôvodu znižovania uhlíkovej stopy a zvyšovania nezávislosti budovy na dodávkach energie zo siete, je potrebné podporovať využitie obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla a chladu ako aj elektrickej energie. V spojení s kvalitným architektonickým riešením bude výsledkom udržateľná budova, ktorá bude poskytovať zdravé, pohodlné a príjemné prostredie pre jej užívateľov, ale aj ľudí, ktorí okolo nej iba prechádzajú.

 

Obnova budov bude mať vplyv aj na reštart ekonomiky

Udržateľná obnova budov je podľa Mareka Kremeňa, riaditeľa spoločnosti EXERGY, otázkou spoločenskej zodpovednosti. „Kvalitná obnova by mala dbať aj na zabezpečenie kvalitného vnútorného prostredia a bezpečnosť užívateľov aj vzhľadom k súčasnej pandemickej situácii. Preto som presvedčený,  že takáto obnova budov bude mať výrazný vplyv nielen na reštart ekonomiky, ale bude znamenať aj bezpečný návrat ľudí do pracovných priestorov,“ povedal Kremeň.

 

Rozumné investovanie do zeleného bývania

Slovenská rada pre zelené budovy už 10 rokov poukazuje na výhody udržateľných budov, ktoré okrem zdravého vnútorného prostredia a iných parametrov, dbajú aj na nízku spotrebu energie a používanie nezávadných materiálov. Zdravé vnútorné prostredie a neškodlivé materiály sa prejavia na zdraví užívateľov a nízka spotreba energií na ich peňaženke. Správny architektonický návrh a následne projekt a výstavba ani nemusia predražiť stavbu domu v porovnaní s tými klasickými,“ povedal Pavol Kukura, predseda predstavenstva SKGBC.

 

Udržateľné bývanie nevyžaduje náročné stavebné riešenia, je to predovšetkým ekonomická náročnosť, ktorá odrádza budúcich majiteľov. Je dôležité, aby sa v tomto procese zúčastňovali aj bankové inštitúcie, ktoré poskytujú investičné úvery stavebníkom a developerom a hypotekárne úvery pre kupujúcich. Podporiť vznik mechanizmov financovania, ktoré budú ideálne kombinovať štátnu podporu a zvýhodnené bankové produkty, ako pre novostavby, tak pre renovácie budov, je cieľom projektu SMARTER Finance for Families, ktorého súčasťou je SKGBC. “Je čas, aby sme si požičiavali zodpovedne a stavali rozumne,” uviedol Steven Borncamp, projektový riaditeľ Rumunskej rady pre zelené budovy. Banka môže kompenzovať vyššiu vstupnú investíciu do nových štandardov znížením úrokovej sadzby “zelenej” hypotéky. Dôkladne nastavený zelený štandard domu zdvíha kvalitu bývania, a banka získava bonitné aktívum a bonitnejšieho klienta, ktorý výrazne ušetrí náklady na energie v porovnaní s bežným bývaním. Zavedenie takéhoto finančného produktu je aktuálne v súvislosti so súčasnými podmienkami na trhu a európskymi smernicami, ktoré vyžadujú posun smerom k budovám s nulovou spotrebou energie. Výstavbou zelených budov je možné výrazne uľahčiť transformáciu stavebného sektora k nízkouhlíkovej ekonomike. “Očakávame, že aj slovenské banky začnú v krátkom čase reagovať na zelené trendy v bývaní. V súlade s taxonómiou EÚ o udržateľných investíciách, ktorá je platná od 22. júna 2020, bude atraktívnejšie vytvárať a ponúkať zelené pôžičky,” objasnila Hana Ovesná, výkonná riaditeľka Slovenskej rady pre zelené budovy. Banky aktívne v sektore rezidenčných nehnuteľností budú považovať za výhodné poskytovať pôžičky pre realitné projekty, ktoré sú zladené s pravidlami taxonómie.