Podstatné nie sú len technické vlastnosti, ale aj environmentálny dopad materiálov, z ktorých je dom postavený

Pri výbere materiálov na stavbu rodinného dom sa vo väčšine prípadov pozerá len na technické vlastnosti, dôležitý je ale aj ich environmentálny dopad. Pripomenul člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) Marek Kremeň na odbornom seminári „Návrh budov v energetickej triede A0 – časť 4. Rodinné domy“.

 

Rodinný dom je len tak úsporný a inteligentný ako jeho užívateľ. To platí aj pri návrhu rodinných budov v energetickej triede A0. „Veľmi dobrým príkladom je princíp pasívnych domov, ktorý v sebe kombinuje nielen kvalitnú obálku, ale aj zastúpenie obnoviteľných zdrojov, ktoré majú priamy dopad na zníženie primárnej energie. Zabúdať by sa ale nemalo ani na materiály, z ktorých je rodinný dom postavený. Pri nich sa vo väčšine prípadov pozerá len na ich technické vlastnosti, dôležitý je ale aj ich environmentálny dopad a životný cyklus,“ vysvetlil člen predstavenstva SKGBC a riaditeľ spoločnosti EXERGY Marek Kremeň. Stavebníctvo v Európe vyprodukuje až 30 percent z celkového odpadu. Veľa materiálov zo starých domov sa môže recyklovať, ak sa na to prihliada už vo fáze návrhu. Zelené domy sú navrhnuté tak, aby podporili zhodnocovanie a opätovné použitie materiálov ich recykláciou. Znižujú množstvo odpadu počas výstavby, ich užívania, ale aj po ich demolácii.

 

Podľa Petra Heydera zo spoločnosti Viessmann je cieľom energetickej certifikácie zníženie energetickej potreby stavieb a tým aj klesnutie emisií. „Dnešný trh ponúka široké portfólio stavebných materiálov, konštrukcií a technológii, ktoré tieto kritéria dokážu splniť. Preto by sme sa mali pri výstavbe a výbere technológii rozhodovať zodpovedne a racionálne,“ apeloval Peter Heyder, podľa ktorého potrebujeme mať takéto nariadenia, aj keď sa veľakrát odkláňajú od reality. Dnešná výstavba by mala čo najmenej zaťažovať životné prostredie a mala by vytvárať priestor pre život pre budúce generácie “We create living spaces for generations to come”.

 

Energetická certifikácia si zaslúži pozornosť

Pred zavedením povinnosti energetickej certifikácie v roku 2008 sa odviedlo mnoho práce na vývoji metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti a zatriedenia budov. „Odvtedy sa niektoré aspekty metodiky vyladili. Nemali by sme sa však zastavovať, stále je čo zlepšovať. Prospešné by bolo napríklad zavedenie jednotného kalkulačného nástroja, čím by sa garantovala jednotnosť výpočtov odborne spôsobilých osôb. Tento nástroj by mohol integrovať novú sadu vylepšených európskych noriem, ktoré okrem iného umožňujú aj hodinový krok výpočtu,“ uviedol Michal Krajčík z Katedry technických zariadení budov Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Podľa odborníka si energetická certifikácia budov zaslúži pozornosť vzhľadom na to, akým spôsobom zasahuje do života ľudí a do diania v sektore výstavby.

 

„Vonkajšiemu pozorovateľovi diania v sektore výstavby rodinných domov sa môže zdať, že v horizonte ostatného štvrťstoročia sprísňovania normových požiadaviek na energetickú efektivitu budov aktuálnym dosiahnutím méty A0, vlastne nie je už o čom viac hovoriť a riešiť. Pravidlá sú jasne dané, stačí ich dodržiavať. V danej oblasti ide o jednoduché stavby s najjednoduchším spôsobom aplikácie normovej požiadavky, či dokonca nad jej rámec, a prípadné ‘odchýlky’ sú len zanedbateľným podielom z celkového objemu stavebnej produkcie, ktorá tvorí hlavnú environmentálnu záťaž krajiny,“ povedal Pavol Pokorný zo spoločnosti Pokorny architekti, podľa ktorého je v skutočnosti segment výstavby rodinných domov kolbišťom, kde sa odohráva základný súboj ideí o charakter stavebnej kultúry v našom regióne a predznamenáva budúci vývoj.

 

V žiadnom z ostatných segmentov stavebníctva sa tak vypuklo neprejavuje komplexný interval charakteru stavebnej výroby – od budov v nelegálnych osadách marginalizovaných komunít až po smart high-end riešenia prémiových developmentov v uzavretých kondomíniách. „Táto skutočnosť, spolu s konštantnou mediálnou kampaňou reprezentujúcou gýčovitý stereotyp bývania v rodinných domoch, má primárny vplyv na profesionálov (vrátane laikov, t.j. ich klientov) v danom segmente. Slovník udržateľnosti v segmente rodinných domov sa v hlavnom prúde redukuje na slovo stavajme, pojmy – inteligentný dizajn, energetická efektivita, energetická sebestačnosť, zvyšovanie podielu obnoviteľných stavebných materiálov, bezodpadovosť výstavby a prevádzky budov, manažment dažďových vôd, budovanie živých komunít a vytváranie prostredia pre inklúziu urbánnych biotopov, sú viac či menej ignorované,“ podotkol Pavol Pokorný.

 

Podľa Pavla Pokorného vytvára, paradoxne, redukcia imperatívu („stavajme“) slobodný priestor pre tvorcov, ktorí normové požiadavky nepovažujú za obmedzenie, ale za príležitosť a výzvu, ako ísť kvalitatívne za ich hranice. Odborník preto v segmente rodinných domov uprednostňuje stavby výlučne na princípe pasívneho štandardu a s čo najväčším podielom obnoviteľného materiálu – dreva. „Spolu s nespornými benefitmi zvýšenia kvality tak projektovej prípravy (precíznosť detailu) ako aj realizačnej fázy (rýchlosť realizácie) produkcia architektonického ateliéru výrazným spôsobom znížila CO2 stopu v realizovaných budovách,“ uzavrel Pavol Pokorný.