Trendom je energeticky efektívna obnova verejných budov

Verejné budovy vlastní a spravuje štátna správa či samospráva a hojne navštevuje verejnosť. Čím sú zanedbanejšie, tým je prevádzka drahšia, preto je nutná ich kvalitná obnova. Hovorili o nej odborníci z praxe, akademickej sféry i poradenského centra: doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD., autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov a certifikovaný projektant pasívnych budov (CPHD), Ing. Marcel Lauko z Energetického centra Bratislava, Ing. Ladislav Piršel, PhD. a Mgr. Peter Robl zo Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC). Zúčastnili sa webinára, ktorý na základe memoranda o spolupráci s mestskou časťou zorganizovala SKGBC.

Foto: Fasáda SPŠ stavebnej v Trenčíne po obnove

Moderné budovy reagujú na zmenu klímy, zachytávajú vodu a prinášajú zeleň. Šetria použitý materiál a sú ekonomicky dostupné pre užívateľov pri prenájme. Trendom je podľa Henricha Pifka vynikajúca kvalita vnútorného prostredia, to značí čistý vzduch stále, nielen pri vetraní. Tiež energeticky hospodárne vykurovanie a chladenie, kvalitná architektúra, dobrá dopravná dostupnosť a pohyb znevýhodnených bez obmedzenia. V obnove má Slovensko historický dlh. Najviac prebieha z eurofondov. Chystaný plán obnovy by mohol priniesť až 1,2 miliardy eur pre historické pamiatky, nemocnice, školy a iné objekty, vraví iniciatíva Budovy pre budúcnosť.

 

Prevádzka je po obnove lacnejšia

Vo Frankfurte nad Mohanom od roku 2002 povinne budujú školské objekty v pasívnom štandarde. V rakúskom meste Schwanenstadt takáto obnova a dostavba strednej školy znížila spotrebu energie oproti pôvodnej až o 90 %. V českých Holiciach vyšla prevádzka Základnej umeleckej školy skoro 20-tisíc eur v pasívnom štandarde, inak trištvrte milióna eur. Pri rovnakej investícii asi 2 milióny eur. Trenčianska župa obnovila v Trenčíne Strednú priemyselnú školu stavebnú Emila Belluša z roku 1970. Energetický audit a projektovú dokumentáciu mali v januári 2016, realizácia skončila v roku 2018. Na progresívne technológie a riešenia za 2,61 milióna eur čerpali 75 % z Operačného programu Kvalita životného prostredia a vlastné zdroje. Ročné náklady na elektrinu a teplo klesli o 70 %, pod 30-tisíc eur. Školu zateplili, zredukovali tepelné straty, má riadené vetranie s rekuperáciou. Vodu v bazéne ohrieva 96 fototermických panelov na streche, denného svetla je o 50 % viac a o umelé osvetlenie sa stará inteligentný systém LED.

 

Kľúčový je účel a projekt obnovy

Štúdiu vzorovej hĺbkovej obnovy typizovanej školskej budovy zo 60. rokov minulého storočia v bratislavskej Karlovej Vsi predstavil Ladislav Piršel, konateľ spoločnosti Alcons. Vznikla v projekte INCI NZEB & EMMA financovanom z Európskeho fondu regionálneho rozvoja INTERREG SLOVAKIA-HUNGARY. Prípravná fáza zahŕňala analýzu budúceho využitia budovy. Merania a energetický audit preukázali vysokú spotrebu energie a nekvalitné vnútorné prostredie. Hodnotenie prínosov navrhovaných opatrení vychádzalo zo spotreby, ktorú by budova mala, ak by sa tradičnými systémami do-siahlo rovnaké zlepšenie kvality vnútorného prostredia. Takže boli návratné aj investície do tieniacich prvkov a vegetačnej strechy. Rozpočet nákladov na realizáciu bol súčasťou projektovej dokumentácie. Finančný model umožňuje popri vlastných a cudzích zdrojoch aj zapojenie súkromného kapitálu a financovanie tak- zvanej garantovanej energetickej služby (GES) treťou stranou. Marcel Lauko vy-svetlil, že investície sa splácajú z garantovaných budúcich úspor energie, teda z rozdielu medzi nákladmi pred energetickými opatreniami a po nich. Ak klient neušetrí, nič neplatí. V Prahe takto pred 10 rokmi investovali do technologických zariadení 5 miliónov eur a prevádzka 31 škôl a škôlok ročne ušetrí milión eur. Dôležité sú pravidelné kontroly, revízie, údržba, vyhodnocovanie spotreby energie a spôsobu prevádzky. GES projekty nezvyšujú verejný dlh, len minimum však spĺňa kritérium návratnosti ako „čistý“ GES. Vhodným riešením môže byť kombi-nácia s inými zdrojmi. Pre verejný sektor je od mája 2019 povinné použitie vzorovej zmluvy o energetickej efektívnosti, ale vhodných projektov je zatiaľ málo. V Bratislave takto niektoré verejné subjekty hľadajú riešenia pre školské či športové objekty.

 

Autor článku: Katarína Šebejová

Snímky Michal Lešinský, PIO KERAMOPROJEKT, a.s., Trenčín